Trh práce je silným magnetom

Leo Lucassen je riaditeľom oddelenia výskumu Medzinárodného inštitútu pre sociálne dejiny (IISG) a profesorom na univerzite v Leidene. Tento rok v lete napísal na objednávku Vedeckej rady pre vládnu politiku (WRR) esej o budúcnosti migrácie. Podľa Lucassena je politická diskusia často plná faktických nepresností. Podľa neho sa najmä prehliada veľký význam pracovnej migrácie pre holandské hospodárstvo.

Ako vyzerá imigrácia v číslach?

„Od roku 2013 pozorujeme nárast prisťahovalectva, pričom vrcholom bol rok 2017, keď sa dosiahol počet 234 000 prisťahovalcov. V tom istom roku emigrovalo 154 000 ľudí, čo znamená, že v Nizozemsku v konečnom dôsledku pribudlo 81 000 ľudí. Pri tom je dobré si uvedomiť, že deväť z desiatich prisťahovalcov prichádza do Nizozemska za prácou.“

Potrebuje náš trh práce týchto ľudí?

„Veľmi ich potrebujeme. Hospodársky rast spôsobuje veľký dopyt po pracovnej sile. Navyše v najbližších rokoch klesne ponuka pracovnej sily v dôsledku starnutia ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Okrem toho je zrejmé, že Holanďania niektoré druhy práce neradi vykonávajú. Ide napríklad o prácu v bitúnkoch alebo v poľnohospodárstve a záhradníctve. Na vyššej úrovni trhu práce sa navyše príliš málo mladých ľudí rozhoduje pre technické odbory. Aj v tomto smere je teda zrejmé, že firmy sú nútené prijímať zamestnancov z Ázie. High-tech spoločnosť ako ASML v súčasnosti zamestnáva tisíce cudzincov.“

Naša otvorená ekonomika sa teda nezaobíde bez pracovnej migrácie?

„Nie, tak to bolo vždy v priebehu našej histórie. Vidíme však rozdiely v jednotlivých obdobiach. V rokoch 1975 až 2000 bola imigrácia ovplyvnená najmä príchodom Surinamčanov, zlučovaním rodín zahraničných pracovníkov a azylovou migráciou. Od začiatku tohto storočia zaujíma pracovná migrácia oveľa výraznejšie miesto a tento trend pozorujeme najmä v posledných piatich rokoch. Náš trh práce je čoraz silnejším magnetom.“

Nemecko sa rozhodlo, že bude „imigračnou krajinou“. Je to rozumné?

„To je skutočne oficiálna politika nemeckej vlády. Vzhľadom na klesajúci počet ľudí v produktívnom veku si túto voľbu viem dobre predstaviť. Nemecko sa systematicky zameriava na nábor pracovnej sily. Nábor prebieha dokonca aj medzi zamietnutými žiadateľmi o azyl. V Holandsku sme zatiaľ ešte tak ďaleko nedospeli.“

Politici ako Wilders a Baudet však varujú predovšetkým pred prílevom prisťahovalcov…

„Z historického hľadiska sa počet žiadateľov o azyl výrazne znížil. Momentálne sa nachádzame na relatívne nízkej úrovni. Takéto výroky sú čírou demagogiou, ktorá je plná faktických nepresností. Podkopáva to podporu pre imigráciu, hoci vzhľadom na demografický vývoj je pracovná migrácia absolútnou nevyhnutnosťou. V politike vidím veľa zbabelosti. Angela Merkelová je jednou z mála, ktorá sa nebojí. Aj v Holandsku by som si niekedy prial odvážnejších politikov.“

Nedávno bol na objednávku organizácií ABU a NBBU vykonaný prieskum týkajúci sa migrujúcich pracovníkov. Čo vás na ňom zaujalo?

„Z údajov vyplýva, že podiel poľských agentúrnych pracovníkov výrazne klesol, a to z vyše 79 % na 72,8 %. V Poľsku rastie ekonomika, čo sťažuje nábor poľských pracovníkov. Aj Nemecko je pre poľských pracovníkov atraktívnou alternatívou: je blízko domova a ekonomicky prosperujúce. Faktory, ktoré priťahujú migrujúcich pracovníkov, sú výška mzdy, pracovné podmienky a dobré ubytovanie. Pre odvetvie dočasného zamestnávania sú to kľúčové faktory, na ktorých treba zapracovať. Vďaka nim sa môžete odlíšiť od iných krajín.“

Až tri štvrtiny členov organizácií ABU a NBBU, ktorí sprostredkúvajú pracovných migrantov, pociťujú nedostatok ubytovacích miest. Prekvapuje vás to?

„To je značné číslo. Viac ako štvrtina agentúr dočasného zamestnávania dokonca uvádza, že potrebuje viac ako sto ubytovacích miest. Pre sektor dočasného zamestnávania je teda úlohou presvedčiť miestne samosprávy, že je potrebné vyvinúť oveľa väčšie úsilie. A ukázať, že z hľadiska regiónov ide o veľký ekonomický prínos. Biela kniha, ktorú minulý rok vydala ABU, to veľmi jasne dokazuje. Obce si zároveň musia uvedomiť, že nečinnosť nie je riešením. Lebo ak sa nič neurobí, migrujúci pracovníci skončia v rozpadnutých stodolách a v zanedbaných rekreačných strediskách. To v konečnom dôsledku spôsobí na miestnej úrovni viac problémov a veľmi poškodí imidž Holandska.“

Všimli ste si nejaké ďalšie negatívne javy v súvislosti s migrujúcimi pracovníkmi?

„Vidíme napríklad, že existujú dopravné spoločnosti, ktoré majú sídlo napríklad v Bukurešti, pretože tam sú sociálne odvody oveľa nižšie. Vodiči však pracujú bežne v Holandsku. Ide o formu nekalého konkurenčného boja, ktorý znevýhodňuje holandských vodičov. Zatiaľ je to legálne, ale vďaka európskej legislatíve to od roku 2021 už nebude možné. Myslím si, že je to dobrý krok vpred.“

Je teda dôležité zachovať si kritický postoj?

„Určite. Môže sa stať, že nové distribučné centrum bude vybudované práve uprostred vidieka. Miestna ponuka pracovnej sily sa tým pádom ocitne mimo hry, pretože je náročné sa tam dostať. Následne sa potom využívajú lacnejšie pracovné sily z východnej Európy. Takéto nekalé praktiky, žiaľ, neprispievajú k pozitívnemu vnímaniu pracovnej migrácie. To však nemení nič na tom, že pracovná migrácia bola pre Holandsko v minulosti veľmi dôležitá a bude mať veľký význam aj v nasledujúcich desaťročiach.“

Zdroj: Flex & Figures, január 2019