Nielen práce s nízkou kvalifikáciou

„Mám určite päťdesiat voľných pracovných miest, ktoré nemôžem obsadiť, pretože ľudia z východnej Európy nemôžu bývať v našom regióne,“ hovorí Nico Geerlings, riaditeľ spoločnosti Flexible Human Services so sídlom v Noordwijkerhoute. Jeho agentúra pre dočasné zamestnávanie sa zameriava na pracovných migrantov. „A,“ rád dodáva. „Nejde len o prácu s nízkou kvalifikáciou.“

Podnikateľ je touto situáciou znechutený, a preto sa pripojil k pracovnej skupine pre bývanie migrujúcich pracovníkov (THA). Táto organizácia oslovila listom všetkých štrnásť obcí združenia Holland Rijnland v nádeji, že politici sa začnú zaoberať problémom bývania. Zatiaľ bez väčšieho úspechu, čo podnikateľa z Noordwijkerhoutu veľmi mrzí.

Jeho sklamanie súvisí okrem iného s tým, že nedošlo k dodržaniu dohôd. V roku 2014 sa obce v regióne Holland Rijnland dohodli s podnikateľskou sférou, že do roku 2018 vytvoria 4 250 ubytovacích miest pre migrujúcich pracovníkov. Počet sa však zastavil na približne tisíc, pričom časť z nich navyše slúži ako náhrada za lôžka v zariadení, ktoré obec nebola ochotná tolerovať. Podľa Geerlingsa to nie je práve veľký pokrok.

To mu hneď spôsobuje problém, pretože ani rodáci z Holandska tieto voľné pracovné miesta nezapĺňajú. „Nezamestnanosť je proste nízka.“ Napríklad sa obrátil na Servicepunt Werk, aby „vybral ľudí z databázy“. V inštitúcii, ktorej úlohou je pomáhať obyvateľom regiónu Duin- en Bollenstreek nájsť si prácu, sa však nenašli žiadni vhodní zamestnanci. Je teda odkázaný na migrujúcich pracovníkov.

„Hospodárstvo sa oživuje a nie je možné nájsť žiadne bývanie,“ hovorí Dennis van der Voort zo spoločnosti THA. „V regióne je dostatok pracovných miest a dokážeme nájsť aj dostatok zahraničných pracovníkov. Ak však pre nich nie je k dispozícii bývanie, neprídu sem.“

A to stojí peniaze, ako vypočítal. Lebo o peniaze prichádza nielen štát (ročne asi 1 800 eur na jedného pracovníka), ale aj ekonomika ako taká. Sezónny pracovník prináša ekonomike počas svojho pobytu asi 2 000 eur a migrant, ktorý v Holandsku zostane niekoľko rokov, v priemere 20 000 eur, ako vyplýva z údajov inštitútu SEO Economisch Onderzoek.

Pracovná skupina sa preto domnieva, že samosprávy musia konať rýchlo. V regióne Leiden je potrebných minimálne 1 500 lôžok, a to vo veľmi krátkom čase, aby sa uspokojil súčasný dopyt. Tieto lôžka musia byť v prvom rade umiestnené vo väčších (dočasných) komplexoch. Ak by migrant vyjadril želanie zostať v Holandsku, mal by mať možnosť získať bežné bývanie prostredníctvom bežného systému prideľovania bývania.

Obce musia zohľadniť, že veľká časť obyvateľov z východnej Európy chce naďalej bývať v tomto regióne, ako vyplýva z prieskumu, ktorý včera predstavil Úrad pre sociálne a kultúrne plánovanie. Vyše tri štvrtiny Poliakov majú v úmysle zostať v Holandsku.

Stavba bytov je teda nevyhnutná, tvrdí Van der Voort. Považuje totiž za dôležité, aby východoeurópania nevytláčali pôvodných Holanďanov. A v krátkodobom horizonte je potrebné v regióne vyznačiť viac miest, kde bude možné vybudovať veľké dočasné bytové komplexy. Napríklad v Noordwijkerhout v komplexe Trampoline býva 140 migrantov, a v Katwijkerbroeku, kde žije približne 60 cudzincov.

Willem Weggeman zo spoločnosti Homeflex Katwijk tento komplex v Katwijk . Pod vedením bývalého starostu Jos Wienen sa samospráva ukázala ako veľmi proaktívna, tvrdí.Katwijk námKatwijk naozaj pomôcť. Hovoril som aj s inými samosprávami, napríklad s Leidenom, a tam je to predsa len oveľa zložitejšie. Moja výzva samosprávam v regióne Leidenu preto znie: nasledujte príklad Katwijk.“